Nielen o burze v Chrudimi – zájazd v jeseni roku 2013 - 1.časť
Kaktusári na Spiši majú túlavé pneumatiky a nepremeškajú žiadnu príležitosť zacestovať si za kaktusmi. Ani začínajúca jeseň roku 2013 a s ňou spojené povinnosti neodradili skupinku piatich skalných z Klubu kaktusárov Spišská Nová Ves sa zorganizovať s cieľom vyskúšať nové auto Jožka Dublana a po čase zase zažiť mumrajs chrudimskej kaktusárskej burzy. Pravda, nielen to, chceli sme opäť zažiť cestu plnú zážitkov, aké podnikáme rok čo rok, väčšinou aj dvakrát za sezónu. Plán cesty sa zostavoval postupne mesiac dopredu, za pomoci bývalého predsedu Milana Štraucha a jeho obrovských kontaktov.
Prvým dôležitým predpokladom bolo nájsť si nocľah v Chrudimi, čo nebýva v čase tradičného zatvárania sezóny a zasadania zväzu českých a slovenských kaktusárov ľahké. Milan vytiahol svoj útly, no vždy veľmi užitočný zápisníček a za chvíľu to bolo vybavené jediným telefonátom. Ostatné zbierky, ktoré sme chceli navštíviť cestou tam, v deň po skončení burzy a potom cestou späť, sa utriasali postupne, s mnohými problémami, no nakoniec bol cestovný plán na svete, s možnosťou dojednať si návštevu niektorých ďalších zbierok priamo počas chrudimskej burzy.
27.9.2013 (piatok)
Zavčasu ráno sme vyrazili zo Spišskej Novej Vsi, resp. Smižian západným smerom. Cestou sme vyzdvihli klubových kolegov z Popradu a Šuňavy. Navigačný systém nám sľuboval 390 km cesty do prvého z cieľov v Laškrouni, no nakoniec toho bolo viac. Aj preto, že cestou sme absolvovali neplánovanú odbočku do Jezernice pri Lipníku nad Bečvou, kde nám domáca pani, po istom vyjednávaní a čakaní, ale ochotne umožnila nazrieť do zbierky pána Josefa Vítka za jeho neprítomnosti. Obrovité pestované kaktusy (ferokaktusy, echinokaktusy, gymnokalýcia, agávy, eriosyce, astrofytá), niektoré rastúce nastálo priamo v pôde a v zime vyhrievané, nám vyrazili dych a vynahradili nám stratený čas.
Napokon sme šťastne dorazili do prvej, už plánovanej zbierky pánov Otakara a Jiřího Kokorovcov v Sázave. Pán Otakar patrí medzi nestorov českého kaktusárstva so skvelými výsledkami dlhodobého pestovateľského úsilia. V jeho rozsiahlom klasickom skleníku nájdeme množstvom vyspelých a dokonalých zástupcov teplomilnejších rodov Melocactus, či Discocatus, ale aj ďalších zástupcov hlavne juhoamerických, ale aj severoamerických rodov. Pred skleníkom v nízkych pareniskách je množstvo semenáčikov na predaj, hlavne z rodov Mediolobívia, Gymnocalycium, Notocactus, atď.
Cestou zo Sázavy do Chrudimi sme sa zastavili v Chocni v zbierke Stanislava Houdeka, jednateľa Klubu kaktusárov Ústí nad Orlicí. Kaktusy sú umiestnené v skleníku a pareniskách na južnom slnečnom svahu kopca v rozsiahlej záhrade. Prekvapili pekne kvitnúce litopsy a faukárie.
Potom už len nízke slnko nad obzorom sťažovalo koniec našej cesty do Mekky kaktusárov strednej Európy – do Chrudimi. Po rýchlom ubytovaní – rodinnom dome sme ihneď vyrazili do len niekoľko desiatok metrov vzdialenej legendárnej záhrady Pavla Pavlíčka, kde už nával kaktusárov rôznych národností okupoval skleníky, záhradne priestory i prízemie rodinného domu. V tlačenici sa tu nakupovali kaktusy a všelijaký kaktusársky riad, publikácie i chemické prostriedky na boj so škodcami, či iné prostriedky koničkárskej alchýmie. V stiesnenom priestore sa stretali starí známi a nadpriadali zasvätené rozhovory. Podvečerom rozvoniavala káva a pečené klobásky. Vládla tu nezameniteľná atmosféra spiklencov, posadnutých rovnakou vášňou.
© Marián Jančura