Zájazd po zbierkach kaktusov a po bonsajcentrách najjužnejšej Moravy – Břeclav 2012 (8. 6. – 10. 6. 2012) - 1.časť

19.11.2013 19:03

 

Zúčastnili sa: Milan Štrauch, Ing. Jozef Dublan, Ing. Jozef Chalupecký, Mgr. Vladimír Gígel, Ing. Marián Jančura, Jozef Černák, Ing. Alois Horák, Peter Bonk, RNDr. Silvester Pramuka, Ing. Štefánia Pramuková, Ing. Ľuboslav Blahut a Ema Blahutová

 

Plánovanie našich niekoľkodňových každoročných výletov je limitované mnohými (aj ekonomickými) okolnosťami, no vždy ho rozhodujúcim spôsobom ovplyvní jediný človek - náš predseda Milan Štrauch. Môžeme dumať nad tým, ako sa tam pôjde, do akej miery budú obetavcov – šoférov bolieť ruky a iné časti tela, alebo či si prenajmeme profíka a ten umožní úbohým šoférujúcim kolegom si konečne užívať blažené pohodlie a nerušenú radosť z návštev skleníkov... Môžeme zvažovať, čo to celé bude stáť pri plytkom dne našej klubovej pokladne, či sú optimálne štyri, alebo tri dni... Brain storming nebývalých rozmerov pri tejto téme zaplní rokovaciu miestnosť hučaním a mumlaním našich hlasov, nekonečne múdrymi nápadmi a jedine možnými, aj keď občas protichodnými riešeniami. No nech je tak, ako inak, nech naše vývody sú akokoľvek hlboké a fundamentálne, to rozhodujúce slovo vždy má Milan a jeho perfektne premyslený plán zájazdu. Obsah vždy mohutne prevalcuje formu, zoznam zbierok zaručujúcich tú najvyššiu kvalitu býva to najdôležitejšie. Bez Milanových znalostí českých a moravských zbierok a osobných, mnoho razy priateľských kontaktov s mnohými tamojšími kaktusármi by sme len pracne hľadali a zostavovali trasu zájazdu a dohadovali (v presnom harmonograme) návštevy jednotlivých zbierok. Milanova trasa je vždy premyslená. Vie sa, u koho, v akom poradí a v akom čase sa zastavíme, čo navštívime, kde sa bude lacno, ale pohodlne nocovať. Musí vyhovieť aj protichodným tendenciám v klubovom zložení – rozložiť zájazd tak, aby vyhovel aj členom bonsajovej sekcie, ale aj všelijakým trendovým odchýlkam stále viac sa špecializujúcich kaktusárov a sukulentárov. Výsledkom je cestovný plán, ktorý sa niekedy – viac menej v detailoch – môže improvizačne  meniť podľa miestnych okolností, no väčšinou sa presne dodržiava. Nie vždy sa Milanove úsilie stretá s úplným pochopením, občas počas zájazdu dudrú kaktusári, že je veľa bonsajov a „stromikov“, občas bonsajisti netúžia po toľkých kaktusov. Každý zájazd nakoniec končí nadšenou spokojnosťou všetkých bez rozdielu.

Aj v roku 2012 pri plánovaní zájazdu sa dohodla najprv forma: ide sa v prenajatom mikrobuse plus v jednom aute, v limitovanom počte, ide sa na tri dni a na južnú Moravu... Zvolil sa začiatok júna, kedy ešte nie sú letné horúčavy (a, ako sa ukázalo, bola to bohužiaľ pravda) a v termíne, ktorý vyhovoval všetkým účastníkom. Utriaslo sa to na obdobie od 8.6. (piatok) až do 10.6. (nedeľa). Potom už nastúpil Milanov itinerár rozoslaný účastníkom zájazdu. Šlo sa podľa neho, aj keď skupinka kaktusárov vymyslela na Milana malú, naozaj nevinnú konšpiráciu. A tak kým sa bonsajisti v úvodný deň rozplývali nad nekonečnou krásou (z pohľadu kaktusárov) podvyživených a pokrútených stromčekov v bonsajcentre Tonja a v bonsajcentre Isabella v Uherskom Hradišti, sprisahanci zašli v tom istom čase na výstavu jedného z dvoch kaktusárskych klubov v Uherskom Hradišti (v Redute v centre mesta) a potom poprosili pána Skráška, ktorý na výstave robil služby, či by ho nemohli navštíviť v jeho zbierke v Kunoviciach. Všetko prebehlo podľa plánu, nakoniec na výstavu prišiel a do Kunovic s nami šiel aj Milan Štrauch. Zbierku príjemného pána Antonína Skráška sme navštívili po časovom odstupe už druhý raz, (prvý raz tak bolo v roku 2008). Po jej absolvovaní sme sa vrátili do Isabelly k našim kolegom, kde bolo ešte dosť času prezrieť si prekrásne centrum s jazierkami a s početnými pod oblohou rastúcimi mnohoročnými bonsajmi. Po osviežení  tiel z domu dovezenými zásobami sme sa v horúčave premiestnili do známych priestorov záhradníctva v Jalubí, v ktorých je možné obdivovať výstavné i predajné kusy okrasných stromčekov, najmä čarovníkov od výmyslu sveta. Od poslednej návštevy sa záhradníctvo ešte rozrástlo, poskytuje ešte bohatší sortiment rastlín na predaj.

Piatok 8. júna sme zakončili návštevou zbierky Františka Dufeka v Hodoníne. Cestou sme sa v tomto meste síce zastavili v špecializovanom bonsajistickom obchode, kde bol pomerne slušný výber pestovateľských pomôcok i rastlín, no po krátkom čase sme sa nedočkavo presunuli niekoľko metrov po ulici Legionářu k peknému domu a potom do záhradky pána Dufeka, Milanovho priateľa. Okamžite nás objala atmosféra moravskej pohostinnosti a priateľskosti, tak typická pre všetky zbierky a ich majiteľov, ktorých sme v nasledujúce dva dni navštívili. Pán Dufek a jeho manželka nám vytvorili milé domácke prostredie, s ktorým sme sa v slnečnom podvečere len ťažko lúčili. Samozrejme, aj s peknou, bohatou a pestrou zbierkou kaktusov, umiestnenou v skleníku a pristavaných pestovateľských zariadeniach, ktoré je ťažké pomenovať, no sukulentná flóra má na nich optimálny prísun slnka.

Z Hodonína sme sa presunuli do Břeclavi do priestorov stredoškolského internátu na ulici Bratov Mrštíkovcov. Tam sme v útulných izbách prespali nasledujúcu i ďalšiu noc.

Na druhý deň ráno pokračovala naša cesta najjužnejšou Moravou smerom na sever po diaľnici na Brno. Našim cieľom sa stal dvorček pri rodinnom dome pána Petra Metelu v Brne – Líšni. Počasie nám neprialo, počas prehliadky jeho zbierky, umiestnenej na vyvýšenej nekrytej terase, sa intenzívne rozpršalo. Spočiatku sme obdivovali najmä nádherné kaktusy v pareniskách, no potom nás dážď zahnal do skleníka. Ani premočené tričká a bundy neovplyvnili skvelý dojem z tejto zbierky, kde kaktusy žijú vystavené intenzívnym slnečným lúčom a vidieť to na ich vytrnení a farebnosti.

Po rozlúčke s pánom Metelom sme cez kľukatú cestu zamierili do mestečka Blansko. Pokračovanie v druhej časti.

© Marián Jančura