Zájazd stredné Čechy – štyri dni plné zážitkov - deň prvý

18.11.2013 19:16

 

Deň prvý - 27.5.2010 - cestovný 

 

Zarána za rosy a ešte za tmy sme sa zhromaždili na  tradičnom mieste a vyrazili v troch autách na predlhú cestu zo Spiša do stredných Čiech. Pred cestou sme sa duševne nachystali na hodiny, strávené v aute. Nakoniec to prebehlo pomerne hladko a ani sme sa nenazdali, prekročili sme české hranice.

Prvým navštíveným miestom bolo Bonsajcentrum rodiny Pišlových v Libčanoch, mestečku vzdialenom asi 8 km od Hradce Králové. Bonsajcentrum je koncipované aj ako malá zoologická, či skôr zoologicko-botanická záhrada. Vedľa veľkého centrálneho  skleníka je vo svahu umiestnená zložito členená kompozícia predajných exponátov bonsajov, vysádzaných exotických a okrasných rastlín, zložito a dôvtipne vybudovaných chodníkov vedľa potôčika vytvárajúceho jazierka a fontánky, ako aj zariadení na chov rôznych živočíchov: klietok pre kozy, králiky, vtáky, či nádrží s veľkými exemplármi ozdobných kaprov a jeseterov. Najmä bonsajisti si tu prišli na svoje. Okrem bohatého sortimentu rozličných bonsajov mohli si kúpiť za priateľné ceny rôzne pomôcky – misky, kvetináče, nástroje na tvarovanie rastlín, chemické prípravky, substráty, odbornú literatúru, atď.

Všetko šlo podľa plánu a do ďalšieho cieľa cesty - mestečka Čelákovice - sme dorazili v čase, dopredu dohodnutom s našim prvým hostiteľom – Ing. Ladislavom Červinkom.

Bratia Červinkovci patria medzi známe postavy českého kaktusárstva a opory miestneho klubu, ktorého členmi sú významné osobnosti českého kaktusárskeho hnutia. Bratia sa koníčku venujú dlhé desaťročia. Ich domy sú umiestnené temer naproti na tichej ulici uprostred záhrad. V pokojnom, temer vidieckom prostredí sa darí všelijakej flóre, teda aj kaktusom a inej sukulentným rastlinám. Prítomnosť kaktusárov signalizujú už z diaľky viditeľné presklené steny a známe siluety rastlín.

Prvý z bratov Ladislav má rôznymi typmi  pestovateľských zariadení oblepený celý pomerne rozsiahly dom. Do prvého skleníka s dvomi oddeleniami sa vchádza priamo z prízemia domu. Ďalší skleník, skombinovaný s prístreškom a pultovými pareniskami je umiestnený na záhradnej terase nad domom a je plný rastlín, určených na predaj. Kaktusy sú však aj na parapetoch okien a voľne umiestnené v prírode. Výber tých najväčších kaktusových skvostov sme však mohli obdivovať na streche domu vo zvláštnom nízkom skleníčku (parenisku?).

Po prvom nabažení sa sme dostali informáciu, že sa z práce vrátil aj druhý z bratov,  Ing. Zdeněk Červinka, temperamentný a bodrý predseda čelákovického klubu. Premiestnili sme sa cez ulicu do jeho záhrady, kde sa o priestor delí so synom Zdeňkom Červínkom mladším, ktorý inklinuje skôr k pestovaniu okrasných kvetín – trvaliek, stromčekov a skalničiek. Otvorený a priateľský pán Červinka nám ukázal svoj skleník so zbierkovými rastlinami, ale rastliny sú pestované aj vo voľnej kultúre na nekrytých pultoch v záhrade a pod prístreškom. Špecializácia je raritná: sú to mnohými zaznávané a nedocenené echinopsisy. V skleníku sme videli desiatky zdatných rastlín tohto rodu (resp. príbuzných lobívií, či pseudolobívií), mnohé staré i niekoľko desiatok rokov.

Napriek únave z cesty sme sa miestnymi znalcami dali nahovoriť ešte na jedno dobrodružstvo. Prezreli sme si dnes už pomerne rozsiahle „políčko“ opuncií, vysadených vo svahu diaľnice smerujúcej na Prahu. Vyrojili sme sa na svah nad diaľnicou, pod nami sa rútili a lomozili autá, uháňajúce za neznámym cieľom. Opuncie tu rastu v hlinito-piesčitom podklade na slabo zatrávnenom svahu pod borovicami a očividne sa im tu darí. Mnohé mali nasadené puky a chystali sa rozkvitnúť. Prechádzka medzi trsami placatých pihľavcov pod zamračenou stredoeurópskou oblohou bol naozaj nevšedný zážitok.

Deň ukončilo ubytovanie vo Vykani, obci v okrese Nymburk v Stredočeskom kraji. Žije tu okolo 300 miestnych občanov, no cez víkend obec ožíva návštevníkmi – chalupármi, najmä z blízkej Prahy. Naša výprava sa ubytovala v podkroví miestneho hostinca, v ktorom sme nasledujúce tri noci ukladali svoje unavené telá. Na prízemí v hostinci sme mali k dispozícii stôl a vždy po návrate z potuliek po zbierkach nás čakala chutná večera a po nej posedenie pri pive a zanietenej debate o viac či menej výsostne odborných záležitostiach.