Nielen o burze v Chrudimi – zájazd v jeseni roku 2013 - 2.časť
28. 9.2013 (sobota)
Oficiálne o 10.00 hodine, no možno už o hodinu a pol skôr, vnikol stále sa rozrastajúci dav kaktusárov do priestorov haly chrudimskej Transporty. Niektorí boli chtiví vykúpiť najnovšie novinky a získať všelijaké „špeky“ s poriadnym predstihom. Iní rozvážnejšie a cielene hľadali „svoje“ kaktusy na doplnenie vlastnej predstavy, ako a z akých rastlín by mala byť zložená tá správna zbierka. Ďalší sa spoliehali na náhodu a kupovali, čo sa im práve zapáčilo. Čo kaktusár, to iná stratégia, ako si prepchať skleník novými rastlinami. Ďalšiu skupinu prítomných tvorili predávajúci s ich nekonečne rozmanitým sortimentom pichľavých i nepichľavých sukulentov. A zase množstvo známych i neznámych tvári a babylon rôznych jazykov. Zo všetkých strán bolo počuť pozdravy, viedli sa zanietené rozhovory, nadväzovali kontakty... Aj Spišiaci sa rozbehli do trmy-vrmy, každý s inými, no veľmi podobnými túžbami.
Opäť sme sa dali dokopy a po dobrom gulášiku na poludnie sme sa zhodli, že sme už kúpili, čo bolo v pláne a je čas vyraziť na návštevu do dohodnutých zbierok v blízkom okolí.
Prvým na rade bol skúsený kaktusár Mirek Drahný z Pardubíc, starý priateľ Milana Štraucha. Je prototypom klasického kaktusára, ktorý si buduje pestovateľské zariadenia z tradičných materiálov a ovláda všetky finesy umenia dopestovať kvalitnú rastlinu. V skleníkoch pestuje krásne kaktusy, hodné obdivu. Najkrajšie rastliny trónili v starom skleníku, no ďalšie kaktusy boli k dispozícii našim očiam aj menšom skleníku a v do zeme zapustených páreniskách.
Na základe dohovorov počas burzy a odporúčaniach skúsených pardubických kaktusárov naša cesta pokračovala do dedinky Sezemice, kde svoje kaktusárske kráľovstvo budujú neobyčajne sympatickí bratia Petr a Martin Zemanovci. Patria k mladšej generácii ľudí našej krvnej skupiny, no výsledky ich pestovateľského úsilia sú pozoruhodné. Predovšetkým je to atypický a dobre premyslený skleník vlastnej konštrukcie, potom k nemu pribudovaný polykarbonatový skleník a osobitne umiestnená pultová zastrešená konštrukcia na pestovanie kaktusov na slnku a vo vetre. V skleníkoch okrem zbierkových rastlín sme mali možnosť vidieť aj bohaté a úspešné výsevy – záruku budúcnosti zbierky. Obdivovali sme najmä krásne vytrnené kaktusy vo volnej kultúre, ktorým prospieva dostatok slnečných lúčov a čerstvého vzduchu.
Poslednú plánovanú zbierku sme dlhšie hľadali v spleti dediniek a ciest hmýriacich sa na západ od Chrudimi. Cieľom putovania bola osada Horní Bezděkov – Bojany. Tu pestuje kaktusy Jaroslav Fajmon. Privítal nás počas začínajúceho večera v postupne hustnúcom šere a pri rapídne klesajúcej teplote, hroziacej nočným mrazíkom. Napriek tomu bola značná časť kaktusov umiestnená vo voľnej kultúre v zastrešených pultových konštrukciách. Sú tu umiestnené krásne pediokaktusy, echinomastusy, sklerokaktusy, ale aj sulkorebucie, tumeje, gymnokalýcia, parodie, echinofossulokaktusy, lobívie, atď. Ku zadnej stene rodinného domu je pribudovaný polykarbonátový skleník pre chúlostivejšie rastliny. Sortiment kaktusov je bohatý – diskokaktusy, práve kvitnúce ariokarpusy, hybridné astrofyta, eskobárie, epitelanty, „Vladove“ turbinikarpusy, vzácne druhy rodov Mammillaria, Copiapoa... Vzrastajúci chlad i tma nás zahnali do skleníka, kde bolo trochu teplejšie a kde sme mohli viesť fundované debaty s domácim pánom, majúcim bohaté skúsenosti z pestovateľskej praxe i značné teoretické vedomosti.
29.9.2013 (nedeľa)
Po naprogramovaní novo zakúpenej GPS mašinky „šikanujúcej“ šoféra príjemným ženským hlasom sme sa rozlúčili so secesnou ubytovňou v Chrudimi a zamierili sme si to na sever cez Pardubice ku Hradcu Králové, lepšie povedané do Třebechovic pod Orebem ku Liborovi Mejstříkovi. Třebechovice sme navštívili už druhý raz, no rovnako, ako pred tromi rokmi, sme chvíľu blúdili, navigácia i my. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Prostredie nám bolo známe, zdalo sa byť bezo zmien. Tie isté skleníky, pultové skleníčky, podobne usporiadanie rastlín... Napokon sa ukázalo, že za dlhým a vysokým umelým plotom pribudol hangárovitý fóliovník, kde sú umiestnené rozsiahle výsevy a odkiaľ k nám doliehali hlasy návštevníkov, ktorí nás predbehli a aj hlas domáceho pána. Najnáročnejší kolegovia z našej malej výpravy si prišli na svoje práve v tomto raji rozličných semenáčikov rodov Turbinicarpus, Escobaria, Copiapoa, Astrophytum, Ferocactus, Lophophora, Epithelantha... Menej náročný, staromódne zameraný účastník výpravy využil na internete propagovanú možnosť a získať sedem nevšedných a vzácnych exemplárov nemoderného rodu Echinocereus. Zbierka pána Mejstříka je rozsiahla, bohatá, plná dokonalých rastlín, metodicky usporiadaná, úhľadná... V hlavnom skleníku môže obdivovateľ krásnych rastlín stráviť dlhý čas a v pokoji poobdivovať napríklad práve kvitnúce ariokarpusy, nevšedne farebné ferokaktusy, demnozy, či astrofytá...
Posledným navštíveným kaktusárom bol pán Zděnek Richtr v Černilove. Zbierku má umiestnenú na oplotenom pozemku vo vidieckom prostredí. Základom je klasický veľký skleník, doplnený viacerými pultovými „pareniskami“. Prevažná časť kaktusov a iných sukulentných rastlín je umiestnená vo voľnej kultúre, teda na priamom slnku, prípadne aj na daždi (s možnosťou regulovať prísun zrážkovej vody pomocou fóliových krytov). Zbierka pána Richtra je druhovo bohatá, pestrá, s množstvom vyspelých rastlín, bez špecializácie na určité rody. Najkrajšie kaktusy, ale aj agávy sme videli v skleníku, zaujali najmä pekné echinomastusy, ferokaktusy, ariokarpusy, echinocereusy, eskobárie (aj nevšedná Escobaria grata), vzácne mammillarie, ale aj euforbie, agávy, či aloe...
Pokročilý čas a predstava dlhej spiatočnej cesty nás donútili ukončiť túto milú návštevu a rozlúčiť sa s hostiteľom. Zájazd sa skončil, no zážitky z neho zostanú v našich spomienkach. Aj táto reportáž je pripomenutím si základných faktov o tejto nevšednej ceste v budúcnosti.
© Marián Jančura