Dvaja šesťdesiatnici ...

Rozveselilo ma, keď naši kluboví „akademici“ poverili mňa, absolútneho kaktusárskeho greenhorna, napísaním miniprofilov o jubilujúcich členoch nášho kaktusárskeho klubu  . Ale - výzvy treba prijímať, prekážky prekonávať a tak dovoľte, vážení a milí čitatelia, predstaviť Vám z našich radov hneď dvoch čerstvých šesťdesiatnikov :

prvým je  Ing. Jožko Dublan. Veľa vody pretieklo v riekach odvtedy, keď vtedy ešte ako malý žiačik zo základnej školy, na jednej školskej exkurzii v záhradníctve, objavil pichľavú krásu, pre neho vtedy nevídaných, veľmi zvláštnych rastlín. A to, čo vtedy začalo chlapčenskou zvedavosťou a detsky odvážnym pokusom zo získaných odnoží dopestovať vlastné kaktusy, vydržalo dodnes.                                              

Začiatky však boli pre neskúseného  chlapca ťažké - bez odbornej pomoci, literatúry, akýchkoľvek pestovateľských vedomostí, no húževnatosť a odhodlanie dokázať to, boli silné ťahúne a dnes má svoju zbierku v dvoch, vlastnoručne postavených (poznámka autora), skleníkoch na dvore rodinného domu v Harichovciach. Zbierka  zaberá cca 25 m² pestovateľskej plochy a je prevažne zložená z rodov Echinocereus, Astrophytum a Matucana - úžasné, veľké rastliny, ktoré každoročne môžu v kvitnúcom stave vzhliadnuť aj návštevníci klubovej výstavy v Spišskej Novej Vsi.                                                                                             

Na moju zvedavú otázku, či ešte má niektorú zo svojich prvých rastliniek, s úsmevom odvetil, že má už iba torzo Cereusu, zakúpeného kedysi v roku 1965. Hmm...láska na celý život

A život mieša a rozdáva karty zvláštnym spôsobom. Jednou takou kartovou „rošádou“ sa ocitol chlapec z teplého a rovinatého, nitrianskeho kraja, Mgr. Vlado Gígel, v drsnom, horskom, ale krásnom kraji na úpätí Kozích chrbtov, medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, v rázovitej Šuňave. Skúsenosťami a životom ošľahaný Vlado sa svojej nitrianskej zbierky kaktusov ( a možno málokto vie, že aj svojej exoticko-ornitologickej zbierky)  musel vzdať, no dnes je botanicky vydiferencovaným pestovateľom a  jeho nanovo vznikajúca zbierka obsahuje predovšetkým sukulenty. Aspoň zatiaľ, avšak začínajú sa vedľa nich hromadiť bedničky s drobnými "mexičanmi ". Kto si zaberie viac miesta, to ukáže až čas.

No ten, kto už raz objavil zvláštne čaro a krásu kaktusov, len ťažko odolá pokušeniu nevlastniť  aj nejakých tých  otŕnených krásavcov. Vladovi učarili predovšetkým mexické miniatúry – Turbinicarpusy, o tých Vám dokáže rozprávať celé hodiny!

A na moje prekvapenie - títo malí Mexičania si tamojší ostrý vzduch natoľko obľúbili, že Vladko sa môže tešiť zo zdravých, otužilých a krásne vytŕnených rastlín.

Nuž - aj na historicky starom, klimaticky tvrdom Spiši sa kaktusom v skúsených a citlivých rukách dariť môže ( aj Ty si tu, tati, začínal...pamätáš si?  )a preto na záver, v mene celého Klubu kaktusárov v Spišskej Novej Vsi, Vám chlapci prajeme veľa pevného zdravia, veselej mysle, radosti z každého dňa, kvitnúcich kaktusov a čo najmenej tŕňov v prstoch. Svojich 

                                     Wanda Brnová