Orchidei i kaktusy

      Marcové (alebo skôr aprílové ?) nedeľné popoludnie. Za oknami takmer všetko – slnko i zamračená obloha, trochu bezvetria, silný vietor a miestami dážď, miestami zima až takmer sneh. Človek nevie, či sa teplo poobliekať a vyraziť na kopec za sídlisko do záhrady, alebo sa zavŕtať do perín a v teple sa venovať slastnému nič nerobeniu. Zapracovalo podvedomie a z tajných „šuflíkov“ vytiahlo informáciu o výstave orchideí v Botanickej záhrade v Košiciach. Slovo dalo slovo a o chvíľu sadáme s manželkou do auta a vyrážame smerom na Prešov a Košice.

      Cesta bola premenlivá, ako počasie v Spišskej Novej Vsi, ale prehliadka stála za to. Vo vnútri, v dusnom skleníkovom prostredí nám vonkajší chlad na kožu neprenikol. Pri vstupe do menej rozsiahlych výstavných priestorov sme boli  očarení pestrosťou krásne rozkvitnutých kvetov orchideí. Manželka bola krásou kvetov nadšená (veď sú to v poslednom čase jej obľúbené rastlinky) a jej nadšenie sa postupne prenieslo aj na mňa. Obišli sme výstavnú plochu niekoľkokrát a strávili sme medzi orchideami dobrú hodinu.

      Pomaly sa blížil čas návratu, ale duša sukulentára a kaktusára mi nedovolila opustiť skleníky bez návštevy oddelenia kaktusov. Priznám sa, nečakal som že nájdem potechu srdca – rozkvitnutý kaktus. Pri prvom letmom pohľade som bol presvedčený, že je to ozaj tak. Pohľad na obsah skleníkov ma utvrdzoval, že rastlinky sa ešte neprebrali zo svojej zimnej letargie, ale nebola to pravda. Pri pozornejšej prehliadke sme našli síce nie až také výrazné kvety ako pri orchideách, ale predsa srdcu krásne drobné, biele kvietky. A nie len na jednej rastlinke, pri pozornom pohľade tých kvetov bolo viac a viac. A tak pri pôvodne plánovanej päť minútovej krátkej návšteve sukulentných rastlín nás takmer zastihla „záverečná“.

A tak po pookriatí pohľadom na  prebúdzajúce sa kaktusy sme sa vrátili do hnedej, „ranno – jarnej“ krajiny lemujúcej cestu spať na Spiš.

  © Text a foto: Silvester Pramuka